This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Krasko, Ivan : Vesper dominicae

Portre of Krasko, Ivan

Vesper dominicae (Slovak)


Tam niekde v diaľke
v čierňavých horách
dedinka biela
túli sa k zemi
pokojná, tichá.
V nej starodávne
vážneho vzhľadu
domy si čušia.
Z tých v jednom iste
ustarostená
matička moja
samotná sedí
pri starom stole.
Kostnatou rukou
podpiera čelo
vráskami zryté
– starostí tiene
vždy sedia na ňom:
tak som ho vídal
od mala svojho – –
Tranoscius má
pootvorený
– mosadzné sponky,
hladené hmatom
pradedov ešte,
matno sa lisnú
v prípozdnom svetle – –
Posledný na list
díva sa, díva,
– tam naznačené
je ťažkou rukou:
„Pán Bůh požehnal
nám syna, kterýž...“ –
až dobré oči
slzami skropia
zažltlé listy...
Však stará kniha,
čo rozplakala,
matičku moju
utíši zase:
už spieva mäkkým,
tenuškým hlasom:
„Den nedělní se
skonává, chválmež...“
– – A súmrak padá
vždy väčší, hustší
v izbietku malú –
– – A pokoj sadne
pomaly, tíško
na sivú hlavu
matičky mojej – –


PublisherTurčiansky Svätý Martin
Source of the quotationIvan Krasko: Básne

Vesper dominicae (Hungarian)


Valahol messze
kék hegyen is túl,
fehér falucska,
békés és csendes,
bújik a tarlón.
Hol tovatűnt kor
házai állnak
komolyan, némán.
Egyikben éppen,
gondterhelt arccal,
Édesanyám ül
az öreg székben
egyedül, árván.
Csontos kezében
homloka nyugszik,
rajta ezer ránc,
– arcát a gondok
árnya takarja:
mindig így láttam
gyerekkoromtól
Tranosciust* tart
szélesre tárva –
öreg rézcsatost,
szürke homályban
már csak fél fényt ad,
amit dédszülők
keze simított – –
Utolsó lapját
nézi tűnődve
– nehéz kezével
ő maga írta:
„Fiú gyermekkel
áldott az Úr meg...” –
és sárgult lapját
jóságos szeme
öntözi könnyel...
De az öreg könyv
Édesanyámnak
borút feledni
enyhülést is hoz:
gyenge hangján már
énekre vidámul:
„Vasárnap múlik
hívek dicsérjük...”
– És mint sötétebb
alkonyi köd gyűl
a kis szobába –
– Békesség szitál
lassan és csendben
fehér fejére
Édesanyámnak – –

* Tranoscius – az evangélikus szlovákok énekeskönyve. Juraj Tranovský, latinosan Tranoscius, (1591–1637) liptószentmiklósi pap és fordító után nevezik így.


PublisherSlovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Source of the quotationIvan Krasko Összes versei

minimap