This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Jesenský, Janko: Krizantémok (Chryzantémy in Hungarian)

Portre of Jesenský, Janko

Chryzantémy (Slovak)

Deň za dňom letí. Týždne uplynú.
Noc tichá, studená, vrav, šepniže mi:
či jeseň skrýva šťastnú hodinu,
čo povedie do drahej, rodnej zemi,

kde vidím i ja, jak sa rozvinú
v strapaté biele hlávky chryzantémy,
a jednu z nich, ich dušu rodinnú,
ku srdcu priviniem zas potešený…?

Ty mlčíš, ako mŕtva pri boku
živého, ktorý hrôzou ledva dýcha,
že strhneš ho raz v jamu hlbokú

a chryzantémy tam na obloku,
a jednu z nich, ich dušu, ktorá vzdychá,
viac neuvidím z večitého ticha.[1]



[1] Chryzantémy — Charkov 14. VIII. 1915. Jesenský v súvislosti s touto básňou má v denníku RJJ č. 38 túto poznámku: „Poobede som sonetoval. Prišlo mi na um, čo mi žena raz v jednom liste písala: ako presádzala krizantémy a že až vykvitnú, bude koniec vojny a budeme sa spolu kochať v nich…“ Rukopis básne je v zošite RJJ č. 6.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherZlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk / podlieha licencii: Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License
Source of the quotationDigitalizátor: Miroslava Oravcová, Zdenko Podobný, Daniela Kubíková, Ina Chalupková, Viera Studeničová, Michal Garaj, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Pavol Tóth, Katarína Janechová
Publication date

Krizantémok (Hungarian)

Múlnak a napok, hetek szállanak,
Óh, csendes hűs éj, mondjad, súgd fülembe:
ez őszön lesz-e az a pillanat,
mely visszaindít szép szülőföldemre,
 
hol láthatom majd, mily fehéren fakad,
boglyas krizantém-fejecskék ezerje,
s őt is, párjukat, virágszálamat
ismét boldogan tűzhetem keblemre?
 
Hallgatsz, mint holttest élő oldalán,
s élő nem moccan a nagy félelemtől,
hogy szörnyű mélybe rántod le talán —

s a krizantémokat fönn az ablakán
s őt, párjukat, ki sóhajtón rebeg föl,
nem látom többé lenn az örök csendből.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherNyitra, Híd – Lővy Antal és fiai könyvnyomdája, (Nyitra, Híd, 1936-1937)
Source of the quotationSzlovenszkói magyar írók antológiája 3. kötet
Bookpage (from–to)159-159
Publication date

minimap