This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Véres szonettek (II.) (Krvavé sonety (II.) in Hungarian)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (II.) (Slovak)

Nad zemou v letku utkvel na krielach
posupný démon, v pravej hlaveň vojny,
z nejž, zmáchav ňou, plam šľahol dvojný, trojný…
a k zemi vzal sa splývať v pramenách,

iskriaci síru, meteorov prach —
Rod ľudský dlho spal už nepokojný:
i strhol sa! — ziv sudbinej vtom trojny
zrel, úžas v očiach, v údoch mrazný strach.

Kam dieť sa, Bože!? (zúpel). K spáse vrátka
kde? rokľa v bralách, zápač pralesa
či morská choboť, loďka čo jak vratká
za útočište?… Ale kryje sa
nadarmo v svete; všade ľudská jatka:
či tvŕď či oceán či nebesá!

                    *

A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kreš spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd,

kde bleskom kmitla hrozná Astarot.[2]
A jak v žne postať zbožia líha zrelá
pod kosou, radom váľajú sa telá;
v cveng šabieľ špľachce čerstvej krvi brod…

Tak vo víchrici totej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek:[3] výkvet človečenstva,
života radosť smrtnej do chmúry,
v prach purpur všeľudského dôstojenstva,
v sutiny jasný palác kultúry!…

                    *



2Astarot — bohyňa starovekých semitských národov, ktorú často uctievali aj obetovaním ľudí

3zvlek — odpadok, nepodarok, mŕtvola



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)10+12
Publication date

Véres szonettek (II.) (Hungarian)

Sasként a démon megállapodott
s föld felett, had üszkével kezében,
melyből hármas láng csapott ki setéten,
s mint forrás, a földre meteorok

porát ontotta, s ként záporozott. –
Az emberfaj már rég aludt az éjben,
s most fölriadt! Döbbenet ült szemében,
s a szörny láttára szíve megfagyott.

Hová legyek, Uram! - sírt. - Hol akad már
váltság? sziklán rés? erdőn menedék?
öböl? kicsiny hajócska, ingatag bár,
de oltalom? – s nem lel, hiába, még
csak egy zugot sem, bárhol fut, szaladgál:
ember-mészárszék, várfok, tenger, ég.

                    *

S akkor nemzet nemzetre támadott,
öltek, romboltak, ágyúk dübörögtek,
puskák kattantak, felnyögtek a földek,
sírt a levegő, hullám harsogott,

hol villámlott a szörnyű Asztarót.
S mint aratáskor rendek rendre dőlnek,
fetrengtek sorban az emberi törzsek,
s kard csengésén át friss vér csobogott.

S a kegyetlenség zord vihara-pokla,
melynél jobban tigris dühe se dúlt,
nem férgesét: a javát pusztította;
az életöröm bánatba borult,
az ember-méltóság ledőlt a porba,
s a kultúra szent háza romba hullt.

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)11+13
Publication date

minimap