This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Beniak, Valentin: Návrat

Portre of Beniak, Valentin

Návrat (Slovak)

Chvíľa rozlúčky, Mária,
nechaj ma už pokojne usnúť,
srdce sa i tak spáli a
zatrepoce jak na bránu smrť,
nech sa tá láska skončí dnes,
jak si to igric naštudoval:
ozvenu tak ti vracia les,
ako si z dialky doňho volal.

Čím si ma, milá, chcela mať,
nocou horúca a chladná cez deň?
Chcelas´ mi synka vychovať
ako kukúča v panskom hniezde?
Túžby tie zhasli, čože máš
po nich, keď vieš, že deň sa kráti:
ako do hory zavoláš,
hora ti také echo vráti.

Ach, môj ty igric spanilý,
aj ty si kĺzol sem-tam veľmi,
posmeškami nás ranili
a pred nosom nám pleskli dvermi,
ty nohy bral si na plecia
a s hanbou ďalej odvandroval:
ozvenu les ti nevracia,
ako si z diaľky doňho volal.
 
Ja volal som, že mám ťa rád,
a keď bol syrinx Pánov málo,
aby sa zatriasol tvoj hrad
a sklonilo sa tvoje bralo,
ja vyčaril som dúhu a
po nej ti k srdcu rebrík zlatý:
ako do hory zavoláš,
hora ti taký ohlas vráti.

Nech sa ti sklonia nebesá,
z hliny pozemskej nech ťa vezmú,
a igrica keď obesia,
vystri mu z neba rúčku nežnú,
v premenách ďalších života
by sa ti rád k ňadrám schoval:
ozvenu tak ti vracia les,
ako si z diaľky doňho volal.

Prečo si zaryl do vyšších sfér
svoj hlas, do mračien svoje radlo,
bola vojna a oficier
odopínal si zapínadlo,
keď lietavice prskali,
musel som zložiť svoje hnáty:
ako zahúkneš do skaly,
skala ti taký ohlas vráti.

Už sa echo nevracia,
tá hora zvetrala už veľmi,
mne utrhol sa v hrdle hlas
a súmrak stojí predo dvermi,
padajú listy z javora,
pusto je tu na tejto trati,
k večnosti hlas môj vrávorá,
nech ti ho, milá, večnosť vráti.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV
Source of the quotationŽofia a iné básne, ISBN: 978-808101-677-6
Bookpage (from–to)403-403
Publication date

Visszatérés (Hungarian)

Itt a búcsúperc, Máriám,
elalszom, s hidd el, nem közönyből,
a szív úgyis felgyűl, s akár
a halál a kapun, dörömböl;
szerelmünket zárjuk le ma,
amint megtanulta a dalnok:
ahogy te szólsz, távolról, a
vadon úgy zengi vissza hangod.

Drága, mit akartál velem,
te nappal jég, de tűz az éjben?
Szép fiút nevelni nekem,
kakukkfiókát úri fészken?
A vágy kilobbant, s egyre megy,
hogy tudod-e, kurtább a nap már;
úgy ekhózik reád a hegy,
ahogy a hegynek kiáltottál.

Én dalnokom, bájos gyerek,
gyengeséged itt-ott előtűnt,
gúnykacaj szúrt rajtunk sebet,
s ajtókat csaptak be előttünk,
és te elmentél, el, tova,
lábad szégyenkezve barangolt:
ahogy te szólsz, távolról, a
vadon úgy zengi vissza hangod.

Szeretlek! - kiáltottam én,
s ha kevés volt a Pán szürinxe,
hogy várad remegjen belé
s sziklád hajolni kényszerítse,
szivárványt bűvöltem neked,
és szívedhez aranylajtorját:
úgy ekhózik reád a hegy,
ahogy a hegynek kiáltottál.

Hajoljanak le az egek,
s a porból, nőm, emeljenek fel,
s ha a dalnok bitón lebeg,
nyúlj le érte gyöngéd kezekkel;
oly jó kebledhez bújnia,
míg az élet vált ezer arcot:
ahogy te szólsz, távolról, a
vadon úgy zengi vissza hangod.

Miért szántott a magasabb
szférákba hangom, fellegekbe?
Háború volt, a blúzodat
tiszt gombolta ki kényreJkedvre,
hullócsillag szikrája szállt,
fáradt testem elnyugodott már;
úgy ekhózik a szikla rád,
ahogyan odvába huhogtál.

Nagyon szétmállott az a hegy,
az az ekhó már vissza nem cseng,
a hang torkomban megrepedt,
az alkony ajtóm körül setteng,
lombját hullatja a juhar,
és oly puszta lett ez a pálya;
hangom az öröklétbe hal -
 bár visszatérne hozzád, drága!



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó (Budapest)
Source of the quotationValentín Beniak – Válogatott versek
Bookpage (from–to)89-90
Publication date

minimap