This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Štrpka, Ivan: Brána sa zabuchuje

Portre of Štrpka, Ivan

Brána sa zabuchuje (Slovak)

Vchodová brána v rastúcom prievane približujúcej sa
búrky sa prudko zabuchuje, pečatená jedinou
hláskou, v ktorej znie krátky výkrik temnoty.

 „ To isté ja “ zo seba nevykročí po horúcej ceste, ktorou
sa nepribližuje a nevzďaľuje „iné rozsvietené a
volajúce ty.“

Pocítil som (na okamih) v sebe (precitnutú)
oddelenú bytosť , ktorú zaplavuje slasť
vo svete bez (zjavného) tajomstva a cudzoty.

Každá smeť sviští sama okolo nahých lakťov decka.
A všetko čo príde sa už ukrýva a klíči v zážehoch okien,
v šume rozkmitanej záhrady, v ozvenách plodov,
v ktorých zrejú rachoty.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherDas Wunderhorn; Auflage: 1
Source of the quotationLob des Wildtiers im Winter: Gedichte aus der Slowakei (Poesie der Nachbarn)
Bookpage (from–to)85-85
Publication date

Becsapódik a kapu (Hungarian)

Közelgő égiháború elhatalmasodó huzatja hirtelen
csapja be a bejárati kaput, egyetlen hanggal
megpecsételve, melyben homály kurta sikolya kondul.

 „ Határozott énem “, nem lép ki magából forró útra,
melyen az „eltérő kitárulkozó és szólító te“
nem közeledik és nem távolodik.

Kirekesztett (ocsúdó) lényt éreztem
(pillanatra) magamban, melyet kéj önt el
(a leplezetlen) talány és idegenség világában.

Minden ótvar felzúg pőre gyermeki könyökpár körül.
Ablak hajlataiban, kertek lengő morajában
- melyekben robajok szövődnek - sarjad már
és megbújik minden közelgő.



Uploaded byRépás Norbert
Source of the quotationsaját

minimap