This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Petőfi Sándor: Moje piesne (Dalaim in Slovak)

Portre of Petőfi Sándor
Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Back to the translator

Dalaim (Hungarian)

Elmerengek gondolkodva gyakran,
S nem tudom, hogy mi gondolatom van,
Átröpűlök hosszában hazámon,
Át a földön, az egész világon.
Dalaim, mik ilyenkor teremnek,
Holdsugári ábrándos lelkemnek.

A helyett, hogy ábrándoknak élek,
Tán jobb volna élnem a jövőnek,
S gondoskodnom... eh, mért gondoskodnám?
Jó az isten, majd gondot visel rám.
Dalaim, mik ilyenkor teremnek,
Pillangói könnyelmű lelkemnek.

Ha szép lyánnyal van találkozásom,
Gondomat még mélyebb sírba ásom,
S mélyen nézek a szép lyány szemébe,
Mint a csillag csendes tó vizébe.
Dalaim, mik ilyenkor teremnek,
Vadrózsái szerelmes lelkemnek.

Szeret a lyány? iszom örömemben,
Nem szeret? kell inni keservemben.
S hol pohár és a pohárban bor van,
Tarka jókedv születik meg ottan.
Dalaim, mik ilyenkor teremnek,
Szivárványi mámoros lelkemnek.

Oh de míg a pohár van kezemben,
Nemzeteknek keze van bilincsen,
S amilyen víg a pohár csengése,
Olyan bús a rabbilincs csörgése.
Dalaim, mik ilyenkor teremnek,
Fellegei bánatos lelkemnek.

De mit tűr a szolgaságnak népe?
Mért nem kél föl, hogy láncát letépje?
Arra vár, hogy isten kegyelméből
Azt a rozsda rágja le kezéről?
Dalaim, mik ilyenkor teremnek,
Villámlási haragos lelkemnek!



Uploaded byRépás Norbert
Source of the quotationmagyar-irodalom.elte.hu

Moje piesne (Slovak)

Rozmýšľajúc vše, sa pozadumám,
ani neviem, čo za myšlienku mám;
preletím vlasť, jak je dlhá-šíra,
ba zem, celý okruh všehomíra! —
Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše,
luno-lúče snivej sú mi duše.

Namiesto že rojčím, zájmov prostý,
snáď mal bych žiť radšej budúcnosti
i sa starať... ech, reč predaromná!
dobrý je Boh, postará sa o mňa. —
Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše,
motýle sú nedbalej mi duše.

Ak tak stretnem švárne dievča, v ume
ešte hlbší hrob vykopem dume;
zahladím sa v devin zrak až k spodu,
ako hviezda v tichú plesa vodu. -—
Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše,
divé ruže to ľúbostnej duše.

Ľúbi deva... ? Radosť javím pitím;
Nie ma? Musím piť, bo horkosť cítim.
A kde pohár s vínkom vôkol chodí,
tam hneď rozmar jarabí sa zrodí.
Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše.
dúhy sú mi podnapilej duše.

Och, však kým mám pohár v ruke, mnohý
národ v okovách má ruky-nohy:
i jak veselo znie cveng- pohára,
tak pút štrk sa smutne prihovára. —
Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše,
mrákavy sú skormútenej duše

Lež nač’ trpí v rabstve ľud, čo väzy
nevystrie, by strhal si reťazi?
Na to čaká, z božej milosti že
mu ich hrdza s rúk-nôh shryzie-slíže?
Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše,
hromy-blesky hnevnej sú mi duše.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMatica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, Turčiansky Sv. Martin
Source of the quotationSobrané spisy básnické, sväzok XV., preklady maďarských básnikov
Bookpage (from–to)38-39
Publication date

Related videos


minimap