This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Kiss Judit Ágnes: Slnko Yorku (York napsütése in Slovak)

Portre of Kiss Judit Ágnes

York napsütése (Hungarian)

Öltem. Mérgeztem. Főleg irigységből,
de néha csak mert egyszerűen jó volt
lecsapni rájuk, mint sólyom az égből,
a testek görcsbe rándulását nézni,
hallgatni hörgést… Kicsit fura hóbort,
de látványos győzelem felidézni
a halálukat, míg iszom az óbort.
 
Ők nincsenek, én vagyok. S most a régi
emlékek közt kotorászva úgy érzem,
elég volt. Nem hiszem már, hogy megéri
élni tovább. Meguntam. Megelégszem
azzal, ki voltam, azzal, kivé váltam.
És úgyis rosszul alszom mostanában.
Ideje volna végeznem magammal,
de ez a tavaszi napfény marasztal
inni, élvezni, őzpörköltet enni,
jól érezni magam... Senkinek semmi
köze hozzá, hogy mit tettem, ha tettem,
melyik féreg mer ítélni felettem?
 
Öltem. Na és? Hiszen mindnyájan öltek,
én sem tehettem másként. A görögnek
görög valék, és zsidó a zsidónak,
mint meg van írva, és a gyilkosoknak
lettem gyilkossá. Ki merne vádolni?
S kinek ártok most már? Mit árthat holmi
vénember, kire úgyse virrad sok nap?
Nézem szelíden, most kezd tavaszodni,
és ráncos arcom kitárom a fénynek.
 
(Csak vihar ne legyen. Viharban félek.
A szél feltépi ajtómat, s bejönnek,
kiket megöltem, s bosszúért dörögnek
fejem fölött. Mert az a harag napja,
az ívfényben fölsejlik az alakja
annak, kitől nem futhatok el én se…)
Vigasztalj, vigasztalj, York napsütése!



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttp://www.muveszetek.hu

Slnko Yorku (Slovak)

Vraždil som. Trávil som. Najmä zo závisti,
no inokedy len tak, že som mal chuť
vrhnúť sa na nich, ako orol z výšky,
na telá v kŕči sa iba tak dívať,
počúvať chrčanie... Možno zabudnúť,
no o čo viac je pri pohári vína
s veľkou pompou pripomínať si ich smrť.
 
Oni nie sú. Ja som. V kope zodratých
spomienok sa teraz hrabúc, cítim,
že mám dosť. Neverím, že sa oplatí
ďalej žiť. Stačilo. Čo s mojím bytím,
veď bol som a stal som sa, kým som sa stal.
Aj tak som sa dávno dobre nevyspal.
Bolo by už načase skončiť všetko,
no zdržiava ma toto jarné svetlo,
napiť sa, najesť, užiť si pohodlia,
trocha slasti... Ja nikomu nehodlám
skladať žiadne účty za svoje činy!
Ktorý červ by sa ma odvážil viniť?
 
Vraždil som. No a? Veď tak robil každý
ako som ja jediný nemal vraždiť?
Súc Grékovi Grékom, Židovi bratom,
ako je písané, stal som sa vrahom
iných vrahov. Koho ešte aj dnes moja vina kvári?
Komu už teraz ublížim? Ja, starý
človek, čo mu smrtka stojí pred prahom?
Hľadím krotko, že sa začína jariť,
slnečné svetlo ma hladí po vráskach.
 
(Len nech nie je búrka. Z tej mám veľký strach.
Vietor mi rozdrapí dvere a vojdú,
ktorých som zabil a hrmia, že pôjdu
po pomste. Lebo to je koniec sveta,
a v záblesku sa zjaví silueta
toho, pred kým nenájdem výhovorku...)
Uteš ma, uteš ma, ty slnko Yorku!



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttp://kissjuditagnes.hu/forditas.html

minimap