This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Arany János: Klára Zachová (Zách Klára in Slovak)

Portre of Arany János
Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Back to the translator

Zách Klára (Hungarian)

Énekli egy hegedős a XIV-ik században

   Királyasszony kertje
   Kivirult hajnalra:
Fehér rózsa, piros rózsa...
   Szőke, leány, barna.

   "Királyasszony, néném,
   Az egekre kérném:
Azt a rózsát, piros rózsát
   Haj, beh szeretném én!

   Beteg vagyok érte,
   Szívdobogást érzek:
Ha meghalok, egy virágnak
   A halottja lészek!"

   "Jaj! öcsém, Kázmér,
   Azt nem adom százér! -
Menj! haragszom... nem szégyelled?...
   Félek, bizony gyász ér!

   Sietős az útam,
   Reggeli templomra:
Ha beteg vagy, hát fekügy le
   Bársony pamlagomra." -

   Megyen a királyné,
   Megyen a templomba;
Szép virágok, deli szűzek
   Mind követik nyomba.

   Könyörögne, - nem tud,
   Nem tud imádkozni;
Olvasóját honn feledé:
   Ki megyen elhozni?

   "Eredj fiam, Klára,
   Hamar, édes lyányom!
Megtalálod a térdeplőn,
   Ha nem a diványon."

   Keresi a Klára,
   Mégsem akad rája:
Királyasszony a templomban
   Oly nehezen várja!

   Keresi a Klára,
   Teljes egy órája:
Királyasszony a templomban
   De hiába várja.

   Vissza se megy többé
   Deli szűzek közzé:
Inkább menne temetőbe
   A halottak közzé.

   Inkább temetőbe,
   A fekete földbe:
Mint ama nagy palotába
   Ősz atyja elébe!

   "Hej! lányom, lányom!
   Mi bajodat látom?
Jöszte, borúlj az ölemre,
   Mondd meg, édes lyányom."

   "Jaj, atyám! nem - nem -
   Jaj, hova kell lennem!
Hadd ölelem lábad porát, -
   Taposs agyon engem...!"

   Harangoznak délre,
   Udvari ebédre;
Akkor mene Felicián
   A király elébe.

   A király elébe,
   De nem az ebédre:
Rettenetes bosszuálló
   Kardja - volt kezébe'.

   "Életed a lyányért
   Erzsébet királyné!"
Jó szerencse, hogy megváltja
   Gyönge négy ujjáért.

   "Gyermekemért gyermek:
   Lajos, Endre, halj meg!"
Jó szerencse, hogy Gyulafi
   Rohan a fegyvernek.

   "Hamar a gazembert...
   Fiaim, - Cselényi...!"
Ott levágák Feliciánt
   A király cselédi. -

   "Véres az ujjad,
   Nem vérzik hiába:
Mit kivánsz most, királyi nőm,
   Fájdalom díjába?"

   "Mutató ujjamért
   Szép hajadon lányát;
Nagy ujjamért legény fia
   Borzasztó halálát;

   A másik kettőért
   Veje, lánya végét;
Piros vérem hullásaért
   Minden nemzetségét!"

   Rossz időket érünk,
   Rossz csillagok járnak.
Isten ója nagy csapástól
   Mi magyar hazánkat! -



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttp://mek.oszk.hu

Klára Zachová (Slovak)

(Spieva hudec v XlV-tom století.)

     Ten kráľovnin ohrád
     vzkvitol svitom. Kráska:
biela, červená tam ruža ...
     plavo-, tmavo-vláska.

      „Kráľka. sestra — mosím —
     pre Boha vás prosím
o tú ružu červenú, juž
     vždy na mysli nosím!

     Chradnem pre ňu chorý,
     srdce hruď mi borí:
jestli umriem, pre kvetinku
     čierna smrť ma zmorí!'

      „Joj, Kazimier — často —
     nie, tej nedám za sto —
Iď, hnevám sa... nemáš studu?...
     Tŕpnem, zkazí nás to i

     Do chrámu mi náhlo
     na pobožnosť rannú;
ak si chorý, toť, pohovka
     moja, ľaž si na ňu. —

     Ide do kostola
     kráľka krôčkom na piaď:
kvetinky, spanilé panny
     nasledujú zapäť.

     Rada by sa modliť,
     nevie — bez slov dnes je;
ruženec zabudla doma:
     kto jej ho prinesie?

      „Chod, dievočka, Kláry,
     zaskoč rovno lani!
Nájdeš mi ho na kľakátku,
     ak nie na diváni.

     Išla Klára; hľadá,
     naň preds’ nepripadá:
v chráme kráľovná tak ťažko
     čaká, že až zbľadá.

     Hľadá Klára, hľadá
     za hodinu a’da:
v chráme kráľovná, ej. darmo
     čaká, celá bľadá.

     Viac ni nejde zpiatky
     v panien venček sladký:
radšej šla by medzi mŕtvych
     cmiternými vrátky.

     Radšej do cmitera,
     v skrýš večného šera:
do paláca než pred šecľa
     otca — taká dcéra!

      „Hej, dievča, čo ti!?
     Stopy vidím psoty —
Poď, priviň sa ko mne a mi
     povedz, dcérečka ty.“

      „Joj, otče, nie — nie —
     joj, kam dieť sa pre ne!
Daj zobjať mi prach nôh... rozšliap
     decko zatratené!... “

     Zvonia na poludnie:
     dvorný obed bude.
Vtedy hnal Zach na Vvšehrad,
     ako mračno bludné.

     Pred kráľa šiel — sto bied —
     ale nie na obedť
strašný meč mal v hrsti, pomstiť
     bujnej zrady obeť.

      „Život tvoj za dcéru,
     kráľovná!...“ I veru
šťastie, že sa sjednať stihla
     na štýr prstov mieru.

      „Za dieťa tiež ti tie: —
     Ľudo, Ondrej, zmrite!“
Šťastie, Kňazič že zachytil
     ostrie okamžite.

      „Chytro lotra-vraha ...
     synkovia, — hej, Cele!...
Aj dorúbe Feliciána
     čeľaď hneď tam cele. —

      „Krv vrie ti z prstov,
     na zmar zo žiadneho:
čo si žiadaš, družka kráľa,
     menom bolestného ť

      „Za ukazovák tú
     z dcér, jejž pleť tu vinná :
za veľký prst úmor jeho
     svobodného syna.

     Za iné dva zaťa,
     dcéry skon; za škodu
na krvi mi — do koreňa
     vývrat jeho rodu !“

     Mrcha idú časy,
     zlé sa hviezdy jašú:
Boh zavaruj od pohromy
     uhorskú vlasť našu! —



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMatica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, Turčiansky Sv. Martin
Source of the quotationSobrané spisy básnické, sväzok XV., preklady maďarských básnikov
Bookpage (from–to)123-125
Publication date

minimap