This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Arany János: Rozgoňová (Rozgonyiné in Slovak)

Portre of Arany János
Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Back to the translator

Rozgonyiné (Hungarian)

Ballada

"Hová, hová, édes férjem?"
"Megyek a csatába:
Galambócon vár a török,
Ne várjon hiába."
"Megállj, megállj; édes férjem!
Ne menj még csatába:
Befordulok egy kicsinyég
Öltöző szobámba."

"Én kegyesem, szép hitvesem,
Ellenemre jársz-é?
Sima vállad, puha kebled
Töri az a páncél;
Félve tartod a nagy kardot
Remegő kezedben:
Mit keresnél, gyönge asszony.
Véres ütközetben?"

"Azt keresem, hiv magyar nő,
Véres ütközetben,
Hogy lehessek, élve, halva,
Mindig közeledben:
Súlyos a kard, de nehezebb
Százszor is a bánat;
Jobban töri, mint a páncél.
Kebelem utánad."

Gyöngyös arany fejkötőjét
Sisakkal borítja,
Karcsu fűzött selyem vállát
Páncélba szorítja;
Kardot is köt: bársony övre
Gyémántos fogantyút,
Pici piros csizmáira
Szép ezüst sarkantyút.

Csalogatja csemegével
Muci paripáját;
Lebke szellő lebegteti
Tengerzöld ruháját;
Széles uton, poros uton
Felleget ver a ló,
Csillámlik a... villámlik a
Fényes acél patkó. -

"Fogadj Isten, húgom asszony,
Itt az ütközetben;
Nyilat ugyan, amint látom,
Hoztál szép szemedben -"
"Uram király, Zsigmond király
Nem oly divat már ma
Nyillal lőni, mint felséged
Fiatal korába'."

Galambócot a Dunáról
Ostromolni kezdik;
Folyamon is, szárazon is
Egyre törik, vesztik.
Elől, elől Rozgonyival
Kedves élet-párja,
Hiv szerelme, szép Cicelle,
Szentgyörgyi leánya.

Pogány török a Moráván
Érkezik új haddal:
"Most vitézek! hajós népek!
Közül-akarattal!"
Maga vivé Rozgonyiné
Ellenök a gályát,
Követi a sok dalia
Lobogós ruháját.

Szól az ágyu - szokatlanul
Durva ozmán fülnek;
Hajóira tűz-kanócok,
Koszorúk repülnek;
"Vizet! vizet!" a pogányság
Orditoz hiában;
Mind odaég, bár van elég
Víz a nagy Dunában. -

Maga Murad ezt a dolgot
Nem veszi tréfára,
Közeledik nagy hadával
Törökök császára;
Százezerre megyen serge,
Sok basával, béggel,
Török, tatár - spahi, jancsár,
Válogatott néppel.

Kár volt neked, Zsigmond király
Mindjárt megijedned,
Gyalázaton a pogánytól
Egér-utat venned,
Fut a farkas néha-néha,
De szikrázó foggal;
Népedet te átkeletted
Szökve, mint a tolvaj. -

Spahi, jancsár, utóhadnak
Ered az inába:
Sok rohan ott éles tőrbe,
Még több a Dunába;
Gyalogszerrel a király is
Csak nehezen futhat;
Jó Rozgonyi karja, kardja
Csinál néki utat. -

"Hej! ki hozza, kormányozza
Ide azt a gályát?
Vagy már senki meg nem menti
Magyarok királyát?"
"Én, én hozom, gyönge asszony,
Hajómat az éjben:
Ülj fel uram, Zsigmond király,
Te is, édes férjem!"

Lászlóvárott a magyarság
Vala bátorságban.
Híre futott a csatának
Széjjel az országban.
Egy árva szó sem beszéli
Zsigmond győzedelmét;
Mind a világ, széles világ
Rozgonyi Cicellét.



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttp://mek.oszk.hu

Rozgoňová (Slovak)

(Balada)

 „Kdeže, muž môj drahý?“ „Ta, kde
mužom býva sparne;
u Golubca čaká Turek,
nech nečaká márne.“
„Dočkaj, muž môj drahý, nechoď
ešte v boja spar, nie:
obrátim sa na chvíľku do
svojej obliekárne.“

 „Premilená moja žena,
mne zamýšľaš vzprieť sa?
Hladké pliecka, kypré ňádra
broň ti drví predsa;
v hrsti sa ti meč chvie, kláti:
hja, nie roveň kytke —
Co bys’ hľadala, ty ženská
trsť, v krvavej bitke?“

„V bitke krvavej ja verná
družka hľadám to, by
pri tebe som, živá-mŕtva,
diela každej doby.
Váži meč, no žiaľ i sto ráz
ťažší je: sťa z trucu
väčšmi drví mi, než pancier,
hruď, za tebou mrúcu.“

Perlový si zlatý čepiec
prilbou uzastiera,
štíhly živôtok — sám hodváb —
vtesná do panciera;
aj meč pripne: na pás — zamat —
drahokamy;
červené ostrojí bôtky
z striebra ostrôžkami.

Lahôdkou privábi vranca
pred trnác: hup! cmukne;
van v povolí zdúva poly
jej zelenej sukne.
Hradskou vstáva oblak prachu,
len kôň sa jej dotkol,
ligoce sa... blyskoce sa
lesklá ocel podkov. —

 „Pozdrav Pánboh, pani sestra,
ťa tu stred bojišťa;
šípy ozaj prinieslas’: toť,
v očkách sa ti blyštia —“
„Pane králu, Žiha kráľu,
nie zvyk u vojenstva
už z kúš strielať, jak za mladi
vášho veličenstva.“

Na Golubac-hrad s Dunaja
útokom hnať začnú;
s rieky, od sucha mu škodu
spôsobujú značnú.
V čele všade Rozgoňovci,
on, vždy bohatier, a
jeho milka, švárna Cilka,
Svätojurských dcéra.

Pohan-Turek po Morave
s novým priplul vojom:
„Včuľ, junáci, plavci všaci,
spolným na nich brojoml“
Sama vedie Rozgoňová
proti vrahom galej,
za ňou hrnú hrdinovia;
práporom šat zvial jej.

Z diel vybúši — div pre uši
osmanské, strach zjavne;
na ich lode letia v blku
smolné vence, hlavne.
..Vody, vody!' reve pohan,
darmo: v daždi palnom
všetko zhorí, hoc jak v mori
vôd v Dunaji valnom. —

Tu už Murad nezná žartu:
s veľkou — sťaby búrkou —
válečnou sa silou blíži
on sám, cisár Turkov;
na stotisíc číta mužstva,
pašov-, begov mnoho:
Turek, Tatár — spahi, jan čiar,
výbor vojska toho.

Skoda bolo, Žiha kráľ, ti
zhačkať sa hneď zkrátka,
za posmech si od pohana
kúpiť zadné vrátka;
peiia niekdy vlk, no zuby
šklabiac: tvs’ — och, podej
tvár kam! — ľuďom dal prejsť prúdom
v úteku, sťa zlodej.  —

Spahi, jan'čiar udrú na voj
zadný, v tyl i s kraja:
moc ich padne pod handžárom,
viacej do Dunaja.
Pešo i kráľ horko-ťažko
stačí ujsť vše tiesni;
Rozgoň svojou päsťou, zbrojou
cestu jemu kliesni. —

„Hej, kto pluje, kormidluje
s korábom sem zďala ?
A či už nik nezachráni
uhorského kráľa?“
„Ja ho vediem, slabá žena.
nočnej za nesnahy:
skoč naň, pane, Ziha kráľu.
i ty, muž môj drahý!"

V Lackove sa octli Uhria
v bezpečnosti kline.
Chýr o bitke rozletel sa
krížom po krajine.
Víťazstvo v ňom Žigmundovo
ni nepríde k slovu;
v sveta diali všetko chváli
Cilu Rozgoňovú. —



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMatica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, Turčiansky Sv. Martin
Source of the quotationSobrané spisy básnické, sväzok XV., preklady maďarských básnikov
Bookpage (from–to)111-114
Publication date

minimap