This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Arany János: Učencova mačka (A tudós macskája in Slovak)

Portre of Arany János
Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Back to the translator

A tudós macskája (Hungarian)

Nagy lett volna a tudósnak
Az ő tudománya,
De mi haszna, ha kevés volt
A vágott dohánya.
Könyvet irt a bölcseségről
- S hajna!
Akkor esett ez a bolond
História rajta.

Nem szeretett ez a tudós
Semmit a világon,
Járt legyen bár égen-földön,
Két avagy négy lábon:
De a kendermagos cicát
- S hajna!
Éktelenül megszerette,
Majdhogy fel nem falta.

Szolgája is volt; a háznak
Ez viselte gondját,
Hogy lába ne keljen és a
Szelek el ne hordják.
Hű cseléd volt félig-meddig,
- S hajna!
Koplalás lőn este reggel
Bőséges jutalma.

Máskülönben ment a dolga
A kedves cicának:
A reggelin gazdájával
Ketten osztozának.
Búsan nézte ezt a szolga
- S hajna!
Fél zsemlére, pohár téjre
Nagyokat sohajta.

Mert tudósunk a magáét
Ha fölreggelizte:
Felét a cicának adni
Volt a szolga tiszte.
Úriasan élt a macska,
- S hajna!
Csak nem akart, csak nem akart
Meglátszani rajta.

"Hé... izé... mi baja lehet
Annak az állatnak?
Szőre borzas, csontja zörgős,
Szédelegve ballag."
"Jaj, uram, hát a sok éhség! -
- S hajna!
Kétszereznők csak a tartást;
Mindjárt lábra kapna."

S az napságtól itce tej járt,
Kapott egész zsemlét:
A tudós csak lesi, várja
Hogy ha nekitelnék.
De a macska nem üdűlt fel,
- S hajna!
Elfogyott a fogyó holddal,
Sarlóvá hajolva.

Kendermagos szegény cica
Nyavalyába esvén,
Fölvette a néhai nevet
Egy szép őszi estvén.
"Átszellemült kedves állat
- S hajna!
Falatom megosztom vele
Mégis meg van halva!"

"Mi tagadás" - mond a szolga,
"A cicus nem vétett:
Én evém meg ő helyette
Reggel az ebédet.
Mondtam, menjen egérfogni,
- S hajna!
Nem tanyáz ám ott egér, hol
Üres minden kamra."

Nagy volt, mondok, a tudósnak
Az ő tudománya,
De mi haszna! Kevés hozzá
A vágott dohánya.
Könyvet irt a bölcseségről
- S hajna!
Ilyen apró dőreségek
Gyakran estek rajta.



Uploaded byRépás Norbert
Source of the quotationmek.oszk.hu

Učencova mačka (Slovak)

Ono bola by ver’ dúža
učencova veda,
lenže čo z nej, keď o drobné
väčšia uňho bieda.
Knihu skladal o múdrosti
—            a, Ta!
vtedy sa s ním bláznivá tá
história stala.

Nemal vám rád vedár ten nič
v svete, jadra-kožky,
chodil hoc po nebi, zemi
o dvoch či štvornožky:
no eieušku burú on si
—            ba, ľa!
zamiloval nešeredne,
zjedol ju bezmála.

Mal i sluhu; ten sa o dom
staral, stráži-šetrí,
by nič nedostalo nohy,
neodniesly vetry.
Dosť bol verným čeladníkom:
—            a, ľa!
pôst mu býval ráno-večer
za to pláca stála.

Ináč vodilo sa šťastnej
maňke: tvor ten milý
a gazdíček na raňajkách
vždy sa podelili.
Smutne hľadel na to sluha
—            a, ľa!
na pol žemle, pohár mlieka
vzdychal stonom brala.

Bo vedomec náš keď svoju
užil polovičku:
druhú sluha nastoliť mal
zavše pre mačičku.
Po pansky si žila cicka,
—            a, la!
len nechcelo zdať sa na nej.
že by priberala.

 „Cuješ... ono., čo je tomu
zvieraťu? Srsť má ti
sťa jež, kosti hrkajú v ňom,
v chôdzi len sa kláti.'
„Hja, môj pán. nuž veľa hladu! —
A, ľa!
zduplovať len chovu: zaraz
by sa vyčôchala!“

A od tých čias holbu mliečka,
celú žemľu papká:
mudrc však len škúli, či mu
zvýši smidka, kvapka?
Ale mačka nezmohla sa,
—            ba. ľa!
ubudlo jej rovno s lunou,
na srpec sa zahla.

Burá maňa úbohá, hej.
padla do nemoci,
nebohou sa za jesennej
peknej stala noci.
„Zduchovela milá stvora —
A, ľa!
delím s ňou svoj kúsok, preds’ smrť..
Ľahká buď jej skala! ‘

 „Načo tajiť“, povie sluha,
„cicuška je obeť
nevinná: ja som vše zjedol
za ňu ráno obed.
Kázalsom jej: Vsic! namyši —
Ná, la,
komory kde všetky prázdne,
jak by sa myš liahla?“

Vedu, vravím, mal učenec
mier až bezpodobných,
ale čo z nej, keďže pritom
pramálo mal drobných!
Knihu spísal o múdrosti —
a, la!
taká hlúpa príležitosť
často sa mu stala.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMatica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, Turčiansky Sv. Martin
Source of the quotationSobrané spisy básnické, sväzok XV., preklady maďarských básnikov
Bookpage (from–to)93-95
Publication date

minimap