Miłosz, Czesław (1911–2004) 1980 Művek Bibliográfia Recepció   cz de en hu sk pl

Életrajz

Czesław Miłosz (30. jún 1911, Šeteniai, Cárske Rusko, teraz Litva – † 14. august 2004, Krakov, Poľsko) bol poľský básnik, spisovateľ, akademik, a prekladateľ.

Študoval právo na Vilniuskej univerzite Štefana Bátoryho vo Vilniuse, vtedy súčasť Druhej Poľskej republiky. Po druhej svetovej vojne, v roku 1951, bol kultúrnym atašé komunistickej Poľskej ľudovej republiky v Paríži, kde požiadal a aj dostal politický azyl vo Francúzsku. V roku 1953 získal Prix Littéraire Européen (Európsku literárnu cenu).

V roku 1960 Miłosz prišiel do Spojených štátov, a v 1970 získal štátne občianstvo. V 1961 začal prednášať ako profesor na Berkeley. V roku 1978 mu udelili Neustadt International Prize for Literature (Neustadtskú medzinárodnú cenu za literatúru). V tom istom roku odišiel do dôchodku, no pokračoval s vyučovaním na Berkeley. V roku 1980 Miłosz obdržal Nobelovu cenu za literatúru. Po páde Železnej opony, sa Miłosz vrátil do Poľska, prvý krát na návštevu, neskôr natrvalo. V roku 1989 Miłosz získal National Medal of Arts a čestný doktorát Harvardskej univerzity (Harvard University). Czesław Miłosz je ocenený Izraelskou cenou Yad Vashem (Holokaust), ako jeden zo "Spravodlivých medzi národmi." Zomrel v roku 2004, vo svojom dome v Krakove vo veku 93 rokov. Bol dvakrát ženatý, prvá manželka Janina zomrela v roku 1986; druhá manželka Carol (narodená v USA), historička, zomrela v roku 2002. Miłosz je pochovaný v Skałkovskom kostole v Krakove. Vytvoril monumentálne a svojou všestrannosťou priam ohromujúce dielo.